Očúvaj ma synku a ospravedlň jednoduchú reč prostého človeka i pamätaj moje slová, čo Ti tuná teraz hovorím. Sám vidíš ako národ trpí a zmieta sa pod tyraniou goríl a iného pľuhavstva. Já viem, že si už unavený ako Fedippides kilometer pred Aténami po heroickom maratónskom výkone a máš toho politického dodrbávania plné zuby. Ale nevzdávaj to, nazakopávaj bojovú sekeru, nevyser sa na to. Máš pravdu, zlá zelina nevyhynie, veď ako by aj starý Remárk povedau – na západe nič novího. Ale i on vedeu, a to si pamätaj, bo tak to v svete chodí – skoro žádná sviňa prirodzenou smrtí neuhynula. A čím väčší válou má, tím väčšia šanca, že ju iná kolegyňa odtisne i ubije. pokračovanie článku
Myšlienka dňa: Ešte ani jednej politickej strane sa nepodarilo presvedčiť ma, aby som šiel voliť práve ju. Viacerým sa však podarilo presvedčiť ma, aby som ich voliť nešiel.
V niektoré rána, keď idem do práce, stretávam medzi Kamenným námestím a Obchodnou ulicou mladého žobráka ktorý prosí okoloidúcich o príspevok. Vyzerá trošku retardovaný, má vykrivenú hlavu doboku, úbohý pohľad, v oboch rukách zviera pohľadnicu (nikdy som si nevšimol, čo na nej je) a každému dookola opakuje frázu: „Pomôžte aj vy odchovancom detského domova (neviem kde, tuším aj meno spomína) dobrovoľným príspevkom.“ pokračovanie článku
Zovrela studená voda. Škoda. Vylial som ju do záchoda.
Ó, aká si krásna v svojej zrelej plnnosti. Kradneš moje myšlienky a odvádzaš ma od krutej reality sveta. Chladíš svojim zovňajškom, no pritom ako len vieš zohriať ak prejavíš svoje vnútorné hlboké ja. Dívaš sa na mňa mlčky a vieš, že myslím len na teba. Len čo sa ťa dotknem, už sa mi podlamujú kolená, krúti sa so mnou celý svet a vzápätí padám... niekam.. strácam sa a zabúdam kto som. Zrazu viem lietať, môžem poletovať okolo lámp ako svetluška, môžem dychom rozpaľovať tmu. Veď mám teba, minimálne 60- percentnú domácu pokračovanie článku
Sedím si na priváte v kuchyni a chystám sa do učenia. Mám ešte veľa skúšok a nejako extra som sa na ne nestihol pripraviť. Je už jedna hodina po polnoci a strašne sa mi nechce. A ešte učiť sa účtovníctvo?! A tak len sedím, rozmýšľam a počúvam vrčanie chladničky a tikot hodín. Ako sa tak dívam len tak do blba, periférnym videním zaregistrujem pohyb. Alebo sa mi to len zdalo? Vidí sa mi, že utierka na radiátore už nie je taká pokrčená, ako bola predtým. Kúsok sa odvrátim a potom prudko zvrtnem hlavu naspäť a dívam na utierku. Jasne som zbadal, že sa mykla. pokračovanie článku
stano.spanocentrum.sk
Čo ma zaujalo